Priestor, kde sa história stretáva s budúcnosťou
V dňoch 20. a 21. októbra 2026 sa priestory Gymnázia Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici premenili na živé centrum prierezového vzdelávania, diskusií a praktického objavovania. Podujatie Dni Andreja Kmeťa 2026 ukázalo, že moderná vzdelávacia inštitúcia nemusí plniť len úlohu pasívneho sprostredkovateľa učebných osnov, ale môže fungovať ako dynamická križovatka, kde sa stretávajú špičkoví akademici, novinári, odborníci z praxe, bývalí štátnici s mládežou. V ére rýchlych technologických zmien a spoločenskej polarizácie je takýto koncept projektových dní kľúčový: stiera hranice medzi tradičnými vyučovacími predmetmi a plynulo prepája teóriu s reálnymi výzvami regionálneho aj globálneho sveta.
Časový a priestorový harmonogram podujatia ponúkol mimoriadne pestrú paletu tém. Žiaci mali možnosť prechádzať od hĺbkových analýz historických mýtov a regionálnej pamäte cez najnovšie technologické trendy – akými sú vysvetliteľná umelá inteligencia v medicíne či 3D/VR modelovanie lesných porastov – až po globálne ekonomické vzťahy, geoturizmus a vojnovú žurnalistiku.
Transformácia štandardnej výučby na interaktívne workshopové bloky a prednášky prináša zásadný posun v motivácii žiakov. Žiaci nezostávajú v pozícii pasívnych poslucháčov, ale stávajú sa aktívnymi aktérmi: vyvracajú dezinformácie, tvoria filmové storyboardy, simulujú manažérske rozhodnutia v rodinných podnikoch či analyzujú dôsledky lesníckych zásahov vo virtuálnej realite.
Kľúčové posolstvo podujatia: Moderné vzdelávanie nevyžaduje len memorovanie faktov, ale schopnosť spájať poznatky z histórie, technológií a ekonómie do jedného celku, ktorý žiakov pripravuje na etické, tvorivé a zodpovedné rozhodovanie v 21. storočí.
Tento komplexný prístup k poznaniu prirodzene nadväzuje na všestranný odkaz samotného Andreja Kmeťa, ktorého historické dedičstvo tvorí neprehliadnuteľný základ identity školy i celého štiavnického regiónu.
Andrej Kmeť a regionálna pamäť: Pátranie po príbehoch a osobnostnej identite
Ukotvenie mladých ľudí v regionálnej histórii nie je len otázkou vlastivedného poznania, ale základným predpokladom pre budovanie zdravej osobnostnej identity.
Séria špecializovaných blokov sa venovala práve tomuto prepojeniu regionálnej pamäte s ľudským rozmerom. Workshop „Chýbajúca stolička“ pod vedením PaedDr. Beaty Rückschloss Nemcovej postavil študentov pred osobnú konfrontáciu s osudmi židovských obyvateľov Banskej Štiavnici. Namiesto klasického výkladu využil metódu pátrania po konkrétnych ľuďoch, ktorí z dňa na deň zmizli zo školských lavíc a mestských ulíc. Na túto tému nadviazala nezisková organizácia Post Bellum s workshopom „Iba sme sa narodili“, ktorý žiakov preniesol do dobových reálií medzivojnového obdobia a Slovenského štátu, kde odhaľovali mechanizmy antisemitizmu, xenofóbie a spoločenskej ľahostajnosti.
Vedecký a kultúrny odkaz Andreja Kmeťa priblížila prednáška „Slovenský Schliemann“ (Mgr. Miron Breznoščák, Mgr. Marek Žilík), ktorá vyzdvihla jeho priekopnícku prácu pre národnú archeológiu. Hmatateľný rozmer ľudového umenia odhalila PaedDr. Gabriela Rendlová v bloku „Andrej Kmeť a paličkovaná čipka“, kde si žiaci vyskúšali prácu s drevenými paličkami na textilnom valci a vyrobili si vlastný náramok. Lokálne pamäťové väzby sprítomnil blok „Príbeh Andreja a Maríny“ pod vedením Mgr. Mária Petrovej, zatiaľ čo Mgr. Viera Gondocová a Julia Selešová z Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica (pracovisko Banská Štiavnica) v prezentácii „Predstavujeme vám prácu pamiatkového úradu“ oboznámili žiakov s pamiatkovou starostlivosťou.
Skúmanie minulosti, tradičných remesiel a historických krivdení buduje v mladých ľuďoch emocionálnu inteligenciu, empatiu a schopnosť rozpoznávať prejavy nenávisti v dnešnej spoločnosti. Zatiaľ čo pochopenie histórie tvorí hodnotový základ človeka, technologický pokrok vyžaduje pripravenosť na výzvy budúcnosti.
Technológie, umelá inteligencia a veda: Pohľad za oponu „čiernej skrinky“
Žijeme v dobe masívnej digitálnej transformácie, kedy sa moderné technológie stávajú bežnou súčasťou každodenného života. Pre mladú generáciu je však kľúčové, aby neostala len v pozícii pasívnych spotrebiteľov, ale dokázala pochopiť vnútorné fungovanie algoritmov a demystifikovať zložité systémy, ktoré sa často tvária ako nedobytná „čierna skrinka“.
Veda a technológie boli na Dňoch Andreja Kmeťa bohato zastúpené.
- Vysvetliteľná umelá inteligencia v medicíne: Ako môžeme strojom vidieť do hlavy? (Ing. Lucia Ondrigová, PhD., Katedra informatiky FPV UMB Banská Bystrica): Prednáška rozobrala zásadný problém súčasnej medicínskej AI. I keď algoritmy dokážu určiť diagnózu, často nevedia vysvetliť postup, akým k nej dospeli. Lekári nemôžu systému slepo dôverovať. Prezentované preto boli metódy, akými dokážeme nahliadnuť do rozhodovacích procesov AI a overiť ich správnosť.
- Les budúcnosti (Ing. Peter Valent, PhD., Ing. Ladislav Odstrčil, Katedra plánovania lesných zdrojov a informatiky LF TU Zvolen): Prezentácia modulu Okulus určeného na 3D vizualizáciu lesných porastov a modelovanie ich rastu. Žiaci si vo virtuálnej realite vyskúšali „preskočiť čas“ – vykonali zásah do štruktúry lesa a okamžite videli následky svojich rozhodnutí, ktoré by sa v reálnom svete prejavili až po celých generáciách.
- Zber, spracovanie a 3D vizualizácia priestorovo orientovaných dát (RNDr. Karol Weis, PhD., Baňa Starovšechsvätých, Slovenská banská spol. s r. o.): Odborná prednáška prepojila moderné geodetické, banské a priestorové zberové metódy s unikátnym lokálnym prostredím Banskej Štiavnice. Na príklade Bane Starovšechsvätých lektor ukázal, ako sa historické podzemné priestory premieňajú na precízne 3D modely využiteľné nielen v oblasti vedy, ale aj v praxi.
- Workshop kriminalistického technika (mjr. Mgr. Ľuboš Cehlárik, PhD., Katedra kriminalistiky a forenzných vied APZ v Bratislave): Praktická ukážka práce forenzných expertov pri zaisťovaní a vyhodnocovaní stôp na mieste činu s využitím prírodovedných a technických metód.
- Kreativita ako tvoja superpower (aj v dobe AI) (Mgr. Karolína Uherčíková, art directorka a zakladateľka štúdia Karamel Creative): Interaktívny workshop zameraný na limity technológií. Hoci AI dokáže vygenerovať text či obrázok za pár sekúnd, chýba jej schopnosť všimnúť si reálny ľudský problém a empaticky konateľne zareagovať. Žiaci v skupinách tvorili návrhy kampaňových riešení pre pálčivé spoločenské témy.
Porovnanie moderných technológií s ľudským faktorom jednoznačne ukazuje, že ani najpokročilejšia AI či VR nemôžu nahradiť kritický ľudský úsudok, tvorivosť a etickú zodpovednosť. Schopnosť správne interpretovať technologické výstupy úzko súvisí s tým, ako dokážeme vyhodnocovať informácie vo verejnom a mediálnom priestore.
Kritické myslenie, médiá a verejná diskusia: Ako nezablúdiť v dobe dezinformácií
Rozvoj mediálnej gramotnosti a schopnosti viesť kultivovaný dialóg predstavuje základný pilier pre fungovanie otvorenej a demokratickej spoločnosti. Polarizácia verejnej mienky a masívne šírenie dezinformácií na sociálnych sieťach vyžadujú od mladých ľudí súbor konkrétnych analytických zručností.
Blok venovaný médiám a diskusii ponúkol žiakom ucelený systém vzdelávania i konfrontáciu s reálnou praxou. Príkladom bol cyklus workshopov „Zmúdri na internete“ pod vedením Filipa Mroča (Zmúdri.sk).
Na tento teoretický aparát nadviazal workshop „Ako sa rozprávať s ľuďmi, s ktorými nesúhlasíme“ (Demagog.sk, Pavol Lacko), zameraný na psychológiu prijímania odlišných názorov a praktické techniky deeskalácie sporov. Doplnila ho prednáška „Prvý dojem klame? Ako si za pár sekúnd tvoríme obraz o ľuďoch a prečo sa pri tom mýlime“ (Mgr. Attila Racz, PhD., Katedra UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj, FEE TU Zvolen), zameraná na kognitívne skreslenia pri posudzovaní druhých.
Zásadný vrchol sekcie predstavovala exkluzívna beseda so Sárou Činčurovou, freelance novinárkou a vojnovou reportérkou pracujúcou v krízových oblastiach pre svetové i domáce médiá (The Guardian, BBC, AP, Reuters, Nko, SME). Kým workshopy poskytli žiakom metodické nástroje, živá skúsenosť reportérky ukázala reálnu cenu overovania faktov v extrémnych podmienkach – kde dezinformácie a zanedbanie verifikácie priamo ohrozujú ľudské životy.
Sociálno-ochranný rozmer dopĺňal blok „Keď ide do tuhého, kto (ti) môže pomôcť?“ (Mgr. Martina Adeline Kocúrová, koordinátorka ochrany detí pred násilím, ÚPSVaR), venovaný dostupným inštitucionálnym mechanizmom pomoci.
Ekonomika, podnikanie a praktické životné zručnosti
Vzdelávanie v oblasti ekonómie, finančnej gramotnosti a manažérskych zručností pripravuje žiakov na plynulý prechod do dospelosti. Učí ich rozumieť širším globálnym súvislostiam, ale aj prakticky spravovať svoje financie a rozvíjať podnikateľské nápady.
Makroekonomický pohľad a globálne súvislosti
Ústredným bodom druhého dňa (21. októbra 2026) bola prednáška a diskusia, ktorú viedol Ivan Mikloš, bývalý podpredseda vlády a minister financií SR. Vo svojej prezentácii pod názvom „Prečo sú niektoré krajiny bohaté a iné chudobné a čo treba urobiť, aby sme aj my patrili medzi tie bohaté“ rozobral kľúčové faktory determinujúce životnú úroveň a kvalitu života. Zameral sa na význam ekonomického rastu, historické porovnanie vývoja Slovenska so svetom a vyhodnotenie dôsledkov súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja v Európe a vo svete na našu budúcnosť.
Mikroekonomika, podnikanie a praktické životné stratégie
Na makroekonomický rámec nadviazala séria praktických workshopov:
- Rodinný podnik: od nápadu k úspechu (Ing. Martin Synák-Varga, Ing. Denis Pinka, Katedra ekonomiky, manažmentu a podnikania, Drevárska fakulta TU Zvolen): Po teoretickom úvode o fungovaní rodinných firiem si žiaci vyskúšali kreatívnu manažérsku metódu Brainwriting 6-3-5. V tímoch pracovali na návrhu inovatívneho výrobku pod vedením lektorov v úlohe moderátorov.
- Od sopiek k Instagramu (Ing. Enikő Kornecká, PhD., Ústav zemských zdrojov, BERG TUKE): Netradičný pohľad na moderný geoturizmus. Žiaci sa dozvedeli, ako premeniť geologické dedičstvo, jaskyne či banské lokality na atraktívny turistický produkt a ako využívať sociálne siete (Instagram, TikTok), GPS, QR kódy či VR na propagáciu prírodného bohatstva.
- Ako žiť nadštandardne aj so štandardným slovenským platom (Matej Szelle, Národohospodárska fakulta EUBA): Blok venovaný osobnej finančnej gramotnosti a praktickému manažmentu osobných financií.
- Päť krokov k úspechu (Mgr. Dominik Klimek, Fakulta telesnej výchovy, športu a zdravia UMB): Prednáška zameraná na osobnostný rozvoj, mentálne nastavenie a stanovovanie si cieľov.
- Význam a rozsah moderných ozbrojených síl / Možnosti uplatnenia sa v OS SR (kpt. Adam Kelemen, Personálny úrad OS SR): Prezentácia kariérnych možností a úlohy ozbrojených zložiek v modernej štátnej štruktúre.
Umenie, tvorivosť a medzinárodné horizonty
Estetické vnímanie, umelecké vyjadrenie a otvorenosť voči medzinárodným skúsenostiam dotvárajú profil všestranne rozvinutej osobnosti. Tvorivé workshopy a jazykové bloky poskytli žiakom priestor pre rozvoj takzvaných „soft skills" a globálneho vnímania sveta.
Filmové umenie bolo zastúpené projektom Filmový workshop: Tvorba storyboardu ku krátkemu animovanému filmu pod vedením Jakuba Posádku z domáceho gymnázia. Žiaci absolvovali kompletný tvorivý proces – po premietnutí filmu Larry a Berry a diskusii s autorom sa presunuli k rozkresľovaniu scén na storyboard a následne vytvorili vlastnú animovanú sekvenciu pomocou mobilnej aplikácie.
Kultúrno-historický a jazykový rozmer prepojila prednáška v anglickom jazyku Living in a World of One's Own: The Life and Death of Charles I. in Art (PhDr. Roman Ličko, PhD., Katedra anglistiky a amerikanistiky, FF UMB Banská Bystrica), ktorá analyzovala život a tragický koniec anglického kráľa Karola I. prostredníctvom výtvarného umenia. Na ňu nadviazala interaktívna prednáška We do this not because it is easy but because we thought it would be easy (Mgr. Marianna Bachledová, PhD., Katedra anglistiky a amerikanistiky, FF UMB Banská Bystrica). Prekladateľka a tlmočníčka žiakom priblížila procesy v mozgu pri simultánnom tlmočení a obhájila nezastupiteľný zmysel ľudského prekladu aj v ére pokročilej umelej inteligencie.
Celistvý rozvoj osobnosti uzatváral pohľad na fyzické zdravie v bloku Prečo je telesná výchova viac než len predmet: pohyb, zdravie a mozog dieťaťa (Mgr. Marek Janík, Fakulta telesnej výchovy, športu a zdravia UMB), ktorý objasnil fyziologické a neurobiologické vplyvy fyzickej aktivity na fungovanie mozgu.
Prepojenie umeleckej tvorby, jazykových zručností, pohybu prirodzene rozširuje obzory mladých ľudí, čím dotvára ucelený koncept vzdelávania, ktorý sme počas týchto dní odprezentovali.
Dni Andreja Kmeťa ako inšpiratívny model moderného vzdelávania
Dvoma dňami nabitými prednáškami, workshopmi a diskusiami dokázalo Gymnázium Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici vytvoriť mimoriadne inšpiratívny vzdelávací model.
Podujatie ukázalo, že vzdelávanie nie je izolovaný proces memorovania, ale živo prepojený ekosystém, v ktorom sa história snúbi s najnovšími technológiami, kritickým myslením a ekonomickou praxou.
Pre rodičov, uchádzačov o štúdium i celú lokálnu komunitu Banskej Štiavnici je úspešný priebeh Dní Andreja Kmeťa 2026 jednoznačným signálom, že podpora inovatívnych vzdelávacích iniciatív má priamy a dlhodobý vplyv na formovanie mladých ľudí, na rozvoj mladých talentov i celého regiónu.