Dejiny Gymnázia Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici sú prepojené s dejinami školstva v našom meste, ktoré má hlboké tradície. Názvy, budovy a forma školy sa menili rovnako ako sa menili štáty, panovníci či politické režimy.

Prvé písomné zmienky o meste sa objavujú až v 13. storočí, keď Banská Štiavnica bola už významným slobodným kráľovským mestom. V ňom pôsobil aj dominikánsky mníšsky rád, a preto predpokladáme, že v kláštore pri dnešnom Kostole Nanebovzatia Panny Márie pôsobila aj kláštorná škola, podobne ako v iných mestách. Po odchode dominikánov školu prebralo mesto, a tak pôsobila ako škola pre deti mešťanov, ktoré učil miestny farár. Písomné doklady o mestskej škole máme zo 14. storočia.

V roku 1536 prešla škola na 42 rokov pod správu svetských profesorov.  Do systematickej prevádzky sa škola dostala až po príchode jezuitov do Banskej Štiavnice v roku 1649. Tak sa z pôvodnej starej trojročnej školy postupne stalo najprv trojtriedne a potom štvortriedne gymnázium. Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 vyučovali na gymnáziu bývalí jezuiti, ktorí sa stali svetskými kňazmi. Od 11. novembra 1776 z rozkazu Márie Terézie prebrali gymnázium piaristi. V tomto období sa namiesto latinčiny ako vyučovací jazyk zaviedla nemčina. V máji roku 1806 budovu gymnázia zničil požiar, a preto bolo vyučovanie na jeden rok prerušené.

19. storočie bolo typické utváraním národného povedomia a konfliktami, ktoré sa prejavili aj zavedením maďarského jazyka v roku 1807. Na krátke obdobie sa vrátila latinčina, no neskôr sa už vyučovalo len po maďarsky a latinčina ako samostatný predmet. Napriek tomu tu pôsobili alebo študovali významní slovenskí dejatelia ako Ondrej Radlinský, Martin Hattala a Andrej Kmeť. Postupne sa zavádzali aj prírodovedné predmety a vyššie ročníky. Toto si vyžiadalo výstavbu novej budovy hneď na vedľajšom pozemku. Zo starej budovy školy, ktorá stála na mieste súčasných vykopávok stredovekého dominikánskeho kláštora a postupne chátrala, sa gymnázium presťahovalo v roku 1914. Počas 1. svetovej vojny niesla škola názov Cisársko-kráľovské maďarsko-nemecké rímsko-katolícke piaristické gymnázium.

Moderné gymnázium v Banskej Štiavnici má korene aj v evanjelickom školstve. V 16. storočí v meste pôsobila evanjelická mestská škola a vyššia evanjelická škola. Náboženské vojny spôsobili jej dočasné zatvorenie v 17. storočí a konflikty s jezuitmi spôsobili, že v 18. storočí bola škola len nižším gymnáziom. Povýšená na vyššie gymnázium bola až po prijatí školského zákona Ratio Educationis v roku 1777. V roku 1808 sa škola stala dištriktuálnym (oblastným) gymnáziom s podporou banského dištriktu. V roku 1830 sa už pod názvom Evanjelické lýceum presťahovala do budovy v hornej časti Námestia Svätej Trojice v Banskej Štiavnici. Postupne sa stala významným centrom slovenského národného hnutia. Ako učitelia tu pôsobili Daniel Lichard, Ján Severíni, Martin Hamaliar, Štefan Boleman, Pavol Dobšinský, či Ján Brezník. Študovali tu Andrej Sládkovič a Koloman Mikszáth. Krátko a neúspešne aj Sándor Petőfi. V 2. polovici 19. storočia bolo gymnázium postupne pomaďarčené. Pri evanjelickom gymnáziu bola v roku 1880 zriadená preparandia (niečo ako nadstavba pre budúcich učiteľov), ktorá od roku 1908 fungovala ako samostatný učiteľský ústav. Škola mala v užívaní v hornej časti Námestia Svätej Trojice a na Kutnohorskej ulici viacero budov, kde až do konca 20. storočia fungovali aj internát, jedáleň a telocvičňa (tzv. Centrálka).

Prvá svetová vojna sa skončila aj rozpadom Rakúsko-Uhorska a Banská Štiavnica pripadla novej Československej republike. Po období maďarizácie bolo potrebné reslovakizovať aj školstvo. Preto v marci 1919 Ministerstvo školstva a osvety v Prahe rozhodlo, že maďarské gymnázium v Banskej Štiavnici bude zatvorené a namiesto neho sa zriadi československé reálne gymnázium. K nemu bolo pripojené aj evanjelické lýceum. Budovu maďarského piaristického gymnázia odovzdal jeho posledný riaditeľ piarista Jozef Rauchbauer novému správcovi gymnázia profesorovi Ladislavovi Seitlovi 7. apríla 1919. Profesori a študenti mali možnosť pokračovať v štúdiu, ale v slovenskom jazyku.

Nové reálne gymnázium bolo pomenované po Andrejovi Kmeťovi, ktorý študoval na piaristickom gymnáziu v Banskej Štiavnici v rokoch 1852 – 1858. Názov novej školy 1. československé štátne reálne gymnázium Andreja Kmeťa a znak Československej republiky sú dodnes viditeľné na vežičke starej budovy gymnázia. Názov školy mal vyjadrovať sekularizáciu školy, jej poslovenčenie a symbolikou archeológa a botanika Andreja Kmeťa orientáciu školy na súlad prírodovedných a spoločenskovedných predmetov.

Rovnako ako na školách celého Slovenska aj v Banskej Štiavnici bol po 50 rokoch maďarizácie nedostatok slovenských učiteľov, a preto museli slovenský jazyk vyučovať paradoxne českí profesori. Tí museli opustiť svoje domovy a rodiny a za príplatok takto učiť novú generáciu slovenských študentov.

V tomto období na škole študovali herci Gustáv Valach a Július Pántik, ktorí zmaturovali už počas 2. svetovej vojny v roku 1940. V období slovenského štátu, poznačeného fašizmom, museli odísť českí profesori a škola zmenila názov na Štátne slovenské reálne gymnázium. Odpor voči fašizmu vyjadrila aj učiteľka slovenčiny na gymnáziu a manželka maliara Edmunda Gwerka Alžbeta Göllnerová-Gwerková. Pôsobila v ilegálnom protifašistickom hnutí a po potlačení SNP sa musela ukrývať pri Počúvadlianskom jazere. Po udaní v novembri 1944 ju nacisti uväznili v Banskej Bystrici a v decembri 1944 popravili v Kremničke. Ulica, kde v povojnovom období sídlila škola, nesie dodnes jej meno.

Škola sa opäť sťahovala z dôvodu poškodenia budovy počas bojov v marci 1945, keď bol zničený jeden celý trakt. Po dlhotrvajúcej rekonštrukcii sa v budove zriadila banícka priemyslovka, neskôr SPŠ banícka S. Mikovíniho. Gymnázium našlo útočisko v novopostavenej budove 1. ZŠ na Ulici Göllnerovej-Gwerkovej v blízkosti plavárne na tzv. starom ihrisku. Pomerne obmedzené priestory nútili viesť časť vyučovania v budovách na Centrálke, neskôr aj pristavať športové ihriská a v 90. rokoch 20. storočia aj ďalšiu prístavbu budovy, kde gymnázium sídlilo až do roku 2016.

 Po 2. svetovej vojne sa menila aj forma výučby podľa centrálnych nariadení socialistickej vlády. Postupne sa zo 4-triedneho gymnázia vytvorila 11-ročná, neskôr 12-ročná stredná škola, Stredná všeobecno-vzdelávacia škola a Gymnázium. V roku 1973 bola pri gymnáziu zriadená Prípravka pre štúdium v socialistickom zahraničí. V 4. ročníku boli otvorené triedy pre študentov z celého Slovenska, ktorí mali nastúpiť na štúdium na vysokých školách v bývalom východnom bloku. Vyučovanie sa orientovalo na jazyk danej krajiny a zameranie budúceho odborného štúdia. Lektori zo Sovietskeho zväzu, NDR, Maďarska, Poľska či Bulharska pripravovali žiakov na štúdium medzinárodných vzťahov, žurnalistiky, medicíny, technických či prírodných vied na prestížnych univerzitách, ako napríklad v Halle či v Moskve. Mnoho diplomatov, ministrov či vysoko postavených úradníkov je absolventmi tejto prípravky, ľudovo prezývanej „Tuzex“, medzi známymi napríklad bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčák. Títo študenti mali vyučovanie v budove bývalého Učiteľského ústavu na Kutnohorskej ulici a bývali v Domove mládeže v mestskej časti Povrazník.

Nežná revolúcia v roku 1989 okrem pádu socializmu priniesla aj zmeny v školstve. Ku triedam klasického gymnázia pribudlo od školského roku 1992/1993 8-ročné reálne gymnázium, ktoré na škole fungovalo do školského roku 2010/2011. Prípravka pre štúdium v socialistickom zahraničí sa zmenila na jazykovú prípravku zameranú na anglický jazyk s americkými a britskými lektormi. Triedy boli orientované na humanitné vedy, biológiu a ekonómiu.  Takto „Tuzex“ fungoval do začiatku tretieho milénia. V tomto období k 80. výročiu založenia československého reálneho gymnázia bol škole prinavrátený čestný názov Gymnázium Andreja Kmeťa.

Od školského roku 2010/2011 bolo založené anglické bilingválne gymnázium ako nasledovník jazykového gymnázia z konca 20. storočia. Kvôli veľkému záujmu o štúdium a rastúcemu počtu študentov pristúpil zriaďovateľ k presťahovaniu školy do budovy bývalej Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. V areáli na Kolpašskej ulici sa nachádza aj internát hneď v tesnej blízkosti školy, ktorý poskytuje ubytovanie pre väčšinu gymnazistov, ktorí dochádzajú nielen z Banskobystrického, ale aj z Trenčianskeho či Nitrianskeho kraja.

V roku 2019 prebehli oslavy 100. výročia založenia moderného gymnázia spojením troch starších v roku 1919. História a tradície školy však siahajú až do 13. storočia a zo štiavnického gymnázia tak robia jednu z najstarších škôl tohto typu na území Slovenska.

V súčasnej dobe poskytuje Gymnázium Andreja Kmeťa dve formy štúdia – štvorročnú  so 4 triedami a bilingválnu s 15 triedami  s cca 470 žiakmi a viac ako 50 zamestnancami.