ZABUDNUTÍ HRDINOVIA PROTITURECKÝCH BOJOV
Nie všetky historické fakty nájdeme v učebniciach dejepisu. Na mnohých hrdinov sa tak trochu pozabudlo. Mená niektorých sa paradoxne uchovali v názve červeného vína. Mimochodom, viete o tom, že Turci sa raz zľakli uhorských vojakov, ktorým tieklo víno po brade? Tieto i ďalšie zaujímavosti sa žiaci Gymnázia Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici dozvedeli 18. decembra 2013 na prezentácii najnovšej knihy historika Miroslava Eliáša s názvom „Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov.“
Najvhodnejšie miesto na prezentovanie tejto publikácie je Nový zámok v Banskej Štiavnici. Kým sme prišli na najvyššie poschodie tejto historickej budovy, prechádzali sme popri tureckých zbraniach a protitureckých bojovníkoch. Nový zámok bol v minulosti strážnou vežou – vartovkou. Stráž mala varovať mesto pred tureckým nebezpečenstvom. Vďaka erudovanému historikovi sa nám sa podarilo nahliadnuť do tohto historického obdobia a všimnúť si okrem základným faktov aj zabudnuté historické osobnosti.
Začali sme známou bitkou pri Moháči. Tú v učebniciach dejepisu celkom iste nájdeme. No mená arcibiskupov a biskupov, ktorí v bitke bojovali po boku uhorského kráľa, by sme v učebnici hľadali márne. Nájdeme ich však v spomínanej knihe. Prezentáciu oživila aj historická pieseň, ktorú zaspieval a zahral spomínaný historik.
Miroslav Eliáš nám vyrozprával aj pozoruhodné historické fakty tom, ako Turci obkľúčili maďarské mesto Eger. Obrancovia mesta a hradu sa údajne posilnili vínom, aby zahnali strach a dokázali sa odvážne postaviť tureckému nepriateľovi na odpor. Keď si Turci všimli, že uhorským vojakom steká po brade červené víno, dali sa na útek. Mysleli si totiž, že vojaci vypili býčiu krv. Turci totiž verili, že kto vypije býčiu krv, bude mať obrovskú silu. Preto Turci radšej ušli. Egerské červené víno má preto maďarský názov „Egri bikavér“, čiže „Egerská býčia krv.“
Zaujímavé boli aj osudy ďalších zabudnutých protitureckých hrdinov. Napríklad Mikuláš Pálfi sa postaral o rozšírenie vinohradníctva, čím sa zvýšila aj produkcia vína. Týmto vzácnym nápojom zásoboval aj žoldnierske vojská. Podľa dostupných historických prameňov bojoval za kvalitu vína u nás, preto je podľa Mikuláša Pálfiho pomenované šumivé víno – Sekt Pálffy.
Štefan Dobó prišiel s novou taktikou vojenskej obrany. Vypracoval systém svetelnej a zvukovej signalizácie – tzv. protiturecký „telegraf“. V čase nebezpečenstva sa signál presúval od vrchu pri hrade Čabraď cez Krupinu, Sitno, Banskú Štiavnicu, Pustý hrad vo Zvolene, cez Vartovku v Banskej Bystrici až po Slovenskú Ľupču a Ľubietovú. Až v roku 2008 sa podarilo identifikovať pozostatky tohto protitureckého hrdinu pod podlahou v kostole v Ruskej.
Čaro histórie a archeológie spočíva v tom, že obidve vedy stále môžu priniesť nové a celkom iste zaujímavé poznatky o dávnej minulosti. Najdôležitejšie je však nezabudnúť na našich hrdinov.
Marek Žilík
.jpg)
