Projekt COMENIUS
MOBILITA ŠPANIELSKO
Projekt Comenius - mobilita Španielsko
Cesta tam:
26/09/2011
BS – Viedeň – minibus
Viedeň – Madrid /lietadlo/ 12:25 – 15:25
Madrid – Bilbao / lietadlo/ 17:55 – 18:55
Cesta späť:
30/09/2011
Bilbao – Madrid /lietadlo/ 13:35 – 14:35
Madrid – Viedň /lietadlo/ 15:50 – 18:45
Viedeň – BS /minibus/
Program
Pondelok 26/09/11 - uvítacia party partnerských škôl
Utorok 27/09/11 - stretnutie s primátorom
- medzinárodné hry v meste
- medzinárodné tímy /tanec, príbehy, hry.../
Streda 28/09/11 - dokončenie prác na projekte
- výstava prác
- hry a príbehy niektorých postihnutých športovcov
Štvrtok 29/09/11 - prehliadka mesta Bilbao, Guggenheim múzeum
- Most Portugalete
- Pláž Ereagea
- Návrat do Ermuea
- Práca na ďalšom stretnutí / študenti voľno/
- Rozlúčková party
Piatok 30/09/11 – návrat na SK
Mobilita študentov a učiteľov sa začala ráno 26. septembra 2011 cestou minibusom z Banskej Štiavnice do Viedne. Odtiaľ sme pokračovali lietadlom do Madridu s prestupom do Bilbaa. Bilbao je industriálne baskické mesto, nachádzajúce sa na severe Španielska. Na letisku nás čakali naši španielski partneri Louis a Carmen.
Z našej školy sa projektu zúčastnili : Beata Bedeová, Angelika Čierna, Petra Jakušová, Katarína Jančeková, Daniel Mališ.
Na druhý deň ráno nás privítal primátor mesta Ermua. Počas nášho spoločného stretnutia sme mali možnosť predstaviť prácu na projekte Comenius a zhodnotiť dôležitosť kooperácie všetkých partnerov. Cestou do školy sme obohatili naše geografické znalosti obdivovaním baskickej architektúry. V škole nás srdešne privítal riaditeľ školy, všetci učitelia a žiaci. Popoludnie sa nieslo v duchu projektu „ Šport ako integrácia“. V športovej hale boli študenti z rôznych krajín rozdelení do skupín. Súťaže boli zamerané na tradičné baskické športy , na ktorých sme si mohli otestovať našu fyzickú zdatnosť. Študentom sa športové aktivity veľmi páčili, počas nich sa naučili spolupracovať a rozvíjať svoje schopnosti i jazykové znalosti.
Ďalší deň pokračoval v už spomínanej téme. Doobeda sme dokončovali prezentácie na tému „ Šport ako integrácia“ v rôznych skupinách /divadlo, plagát, Movie-maker“, hra/. Študenti mali možnosť prezentovať svoju prácu v cudzom jazyku svojim partnerom. Popoludnie sme simulovali hry a športy niektorých postihnutých športovcov.
Vo štvrtok sme navštívili Bilbao. Zaujímavá prehliadka industriálneho baskického mesta, historická budova radnice, Múzeummoderného umenia Guggenheim, Most Portugalete, moderná výstavba a pláž Ereaga ešte dlho budú rezonovať v našich spomienkach. Večer sme sa vrátili do Ermua a s partnermi sme pracovali na spoločných výstupoch a príprave ďalšieho stretnutia v Agen. Večer sme ukončili rozlúčkovou party, na ktorej nechýbal smiech, radosť a veru ani slzy smútku z blížiacej sa rozlúčky.
V piatok sme všetci odchádzali do svojich rodísk plní dojmov, radosti z nových priateľstiev a s nádejou „ À bientôt“ vo francúzskom Agen.
Iveta Halušková
A už je to tu. Dlho očakávaná cesta do Španielska už nebola budúcnosťou ale stala sa prítomnosťou a v tomto momente je bohužiaľ už minulosťou. Cesta na letisko do Viedne prebehla bez komplikácií. Všetci prítomní sme horeli nedočkavosťou. Aj keď na letisku vo Viedni sme čakali trošku dlhšie, vôbec nám to nevadilo. Aspoň sme sa mohli bližšie spoznať, zabaviť sa, porovnať si očakávania od projektu. Nemôžem opisovať všetko podrobne, lebo keby som mala opisovať let z Viedne do Madridu tak to bude ako seminárna práca. V skratke by som ho zhodnotila ako niečo neuveriteľne úžasné. Doposiaľ som nič podobné nevidela. A tie Alpy, človek si uvedomí aký je vlastne malý. Ľudia už navrhujú takmer všetko, ale nič sa nevyrovná tomu, čo dokázala sama príroda. Aj keď pri pristávaní som zabudla aké bolo všetko krásne a myslela som skôr na to, aby sme už boli na pevnej zemi. Let do Bilbaa bol bez problémov. Unavení, ale nedočkaví sme pristáli. Ako prvého som zazrela Luisa. (poznala som ho už z Poľska) Srdce mi len tak poskočilo. Vedľa neho stála usmievavá pani- Carmen a Anthony. Ja a Peťa sme sa vybrali s Carmen netušiac že pôjdeme ako vo formule. Problémom nebola ani jazyková bariéra. Človek keď chce tak pochopí a keď sa k tomu pridá španielska príručka na cesty a Carmenina snaha o angličtinu tak všetko ide ľahšie.
Druhý deň nás čakala návšteva primátora mesta Ermua. Veľmi milo nás privítal. Nasledovala cesta do školy pred ktorou sme si ešte stihli poobzerať baskickú architektúru. Oni si mysleli že nám na meste nemajú čo ukázať keďže pre mesto je typický hlavne priemysel, no osobne sa mi mesto celkom páčilo aj keď tam nemajú parky, alebo nejaké ihriská so zeleňou. Zato majú eskalátory na ulici. Uznávam, že to boli riadne strmé kopce (o dosť viac ako v Banskej Štiavnici, ale doposiaľ som to ešte nikdy nevidela. Čakalo nás srdečné privítanie. Vedeli sme že nás čaká šport, keďže témou bol „ Šport ako integrácia“ tak sme sa doňho s plným nasadením pustili. Boli sme rozdelení do dvoch skupín. Na začiatok sme robili šport pre nich typický, (bohužial ja už neviem ako sa volal) no za to zábavný. Aspoň mi sme sa nasmiali. Začiatky boli ťažšie, ale rozbehli sme sa. V druhej hale nás čakalo prenášanie bandasiek, preťahovanie lanom... Bolo to milé pretože všetci sme sa snažili dorozumieť si, spoznať sa bližšie. Veď aj o tom všetkom je ten projekt.
V stredu sme začali deň športom. Najprv bola simulovaná ukážka ako sa ubráni slepý človek. Neskôr sme si skúšali so zaviazanými očami zdolávať prekážky. Skúšali sme aj iné obranné metódy, pri ktorých sme zažili mnoho zábavy. (Chudák chlapec, ktorého som mala zložiť na zem. Nakoniec sa mi to podarilo, ale spôsobom že som naňho spadla. J ) Deň pokračovali v začatých skupinkách a projektoch z predošlého dňa. Osobne som robila plagát s Peťou, ktorá bohužiaľ zostala na izbe pre zdravotné problémy. Chvíľami ma obchádzala hrôza, ale bola som v skupine s perfektnými ľuďmi, ktorí sa mi to snažili preložiť do angličtiny až napokon z toho vznikol krásny plagát. Každý sme potom odprezentovali to, čo sme mali za úlohu robiť. Večer sme mali párty. Síce bola bez hudby, ale zabávali sme sa aj tak.
Vo štvrtok sme navštívili město Bilbao. Zároveň to bol deňna ktorí sme všetci čakali. Mali sme prehliadku mesta, historickej radnice, Múzeamoderného umenia Guggenheim, Most Portugalete, moderná výstavba a pláž Ereaga. Byť pri oceáne a neokúpať sa, by bol hriech. Samozrejme, že sme šancu využili. Neodradila nás ani voda pre nich studená (teplejšia ako naše jazerá). Vyšantili sme sa dostatočne. Večer sme mali mať rozlúčkovú párty so španielmi, ale problém s hudbou sa nevyriešil, zato Dano sa postaral o vyplnenie programu. Začinal na nás dopadať smútok z pomyslela že zajtra sa už musíme lúčit.
Začal posledný deň. Hneď po raňajkách sme sa začali pomaly lúčiť. Ako prvý odchádzali Portugalci. Toto lúčenie bolo pre nás najťažšie, pretože väčšinu času sme strávili s nimi. V hlave sa mi pretáčalo všetko čo sme spolu zažili, ako sme mohli ešte efektívnejšie využiť čas. Nasledoval odchod Francúzov a potom my, pretože poliaci odchádzali v stredu. Nikdy na týchto ľudí nezabudnem. Vryli sa mi do pamäti. Na letisko nás išiel odprevadiť Luis a Carmen. Lúčenie bolo ťažké. Verím, že sa aspoň z niektorými stretnem a zostanem s nimi v kontakte. Tento projekt nám dal veľa. Mnoho priateľov, zážitkov, precvičenie jazykov, ale ponúkol mi aj iný pohľad na športovo nadaných zdravotne postihnutých ľudí.
B.Bedeová